V Millenniu podporujeme mladé talenty a ich rozvoj. V súvislosti s tým sme naše zákulisie ukázali Tomášovi a Michalovi, študentom tretieho ročníka Lycea C. S. Lewisa v Bratislave. Chlapci sú súčasťou zakladajúceho ročníka tejto školy, ktorá im dáva možnosť podieľať sa na tvorbe študijného procesu a poskytovať spätnú väzbu. V rámci svojho štúdia majú aj prax. U nás sa zamerali pod vedením nášho AI experta Lukáša Mikuliča na oblasť umelej inteligencie.
Tomáš: V rámci štúdia sa zameriavam na prepájanie technických zručnosti s biznisom. Získavame základy z oblasti podnikania a zároveň sa učíme programovať. Tento smer som si vybral, pretože ma zaujíma technika. Programovanie mi dáva technický základ a biznisová časť mi zas prináša dynamiku a rozmanitosť – nie je to jednotvárna práca.
Michal: Mám to dosť podobne ako Tomáš. Prvé dva roky máme všetci študenti rovnaké zameranie, po druhom ročníku si každý z nás vyberá špecializáciu. Verím, že kombinácia technických a podnikateľských znalostí má v praxi veľký potenciál.
Obaja: Minulý polrok to bola naša prvá prax. Obaja sme boli v technicky zameraných firmách, kde sme spoznali firemné prostredie. Bolo to skôr teoretické, nazýva sa to „job shadowing“, kde sme sa pohybovali ako keby v „tieni firmy“ a pozorovali, ako veci fungujú v praxi.
Lukáš (mentor): Chalani sa venujú výskumu, v rámci ktorého porovnávajú komerčne dostupné AI modely a analyzujú, ktorý z nich je najvhodnejší na rôzne typy problematiky, a to podľa konkrétnych segmentov. Výsledky ich práce potom plánujeme využiť pri ďalšom rozvoji nášho AI riešenia – Millady.
Tomáš: Je super, že môžem pracovať priamo v reálnom pracovnom prostredí. Mám šéfa, ktorý mi dáva konkrétne úlohy a my sa sústredíme na zadanie, ktoré má jasný cieľ a výsledok. Počas práce dostávame spätnú väzbu, čo nám dosť pomáha.
Michal: Súhlasím s Tomášom. Je to veľký rozdiel oproti školským zadaniam. Tu máme šancu zažiť, aký je skutočný pracovný deň, sme medzi kolegami a riešime reálne zadanie vo firme. Je to super skúsenosť.
Michal: V škole sme mali workshop o možnostiach štúdia v zahraničí. Vždy som chcel ísť študovať do zahraničia. No po tom, čo som sa dozvedel, čo všetko to obnáša – od hľadania vhodného ubytovania, brigády, cez začlenenie sa do nového prostredia až po vytváranie nových priateľstiev – začal som nad tým viac premýšľať. Už si nie som taký istý, či je to pre mňa tá správna cesta. Ak by som sa nakoniec rozhodol neísť na vysokú školu, určite by som sa chcel zamestnať v IT oblasti.
Tomáš: Na štúdium v zahraničí sa fakt teším. Chcel by som ísť niekam na sever – zvažujem napríklad Fínsko alebo Dánsko. Páčia sa mi miesta, kam nejde študovať až tak veľa ľudí, a preto ma najviac láka práve Fínsko. Chcel by som si zlepšiť angličtinu a zároveň sa ďalej rozvíjať v oblasti informatiky.
Lukáš (mentor): Vysoká škola môže mladému človeku pomôcť získať väčšiu zodpovednosť a naučiť ho postaviť sa sám za seba. Na druhej strane si však myslím, že ak je niekto už počas strednej školy aktívny a priebojný, vysokú školu nutne nepotrebuje. Pri pohovore totiž rozhoduje najmä vstupný test a schopnosti. Nových zamestnancov firmy často vnímajú ako juniorov bez ohľadu na to, či skončili strednú alebo vysokú školu. Kľúčové je, akí sú šikovní, motivovaní a ako na sebe chcú pracovať. Obe cesty – pokračovať na vysokú školu alebo sa rovno zamestnať – majú svoje plusy aj mínusy. Každý si vyberie tú svoju cestu.
Tomáš: Podľa mňa to ovplyvní úplne. AI v programátorskom svete bude všade prepletené. Dokáže zrýchliť procesy – dnes už nemusíme sami písať kód na jednoduché a monotónne úlohy, AI to zvládne za pár sekúnd. To je veľká pomoc a zefektívnenie. Ale aj tak treba výstupy vždy skontrolovať.
Tomáš: AI toho vie spraviť fakt veľa – napríklad napodobniť hlas, rozpoznať zvuky či generovať texty. Jediné, čo AI ešte dnes nevie, sú úplne aktuálne informácie alebo informácie, ktoré sa využívajú len veľmi zriedka.
Lukáš (mentor): Vidím riziko v tom, že postupne sa čoraz viac ľudí bude spoliehať len na AI, lebo výstupy sú stále lepšie. Napríklad programátor, ktorý bude veriť kódu generovanému AI, si nemusí všimnúť, ak v tom kóde budú skryté nejaké „backdoor“ (zadné dvierka) pre niekoho z vonku firmy. To by mohlo byť veľké riziko.
Mladá generácia tiež prichádza o príležitosť naučiť sa programovať, pretože AI sa využíva aj pri učení. Dnes študenti skladajú kód pomocou AI, no preskočia krok, kde sa učia tvoriť kód od základu. To môže byť problém, pretože junior programátor si nevšimne detaily v kóde, ktoré vidí senior, ktorý sa naučil tvoriť kód. Keď si kód vytvorím sám, viem ho aj lepšie skontrolovať, a to je veľká výhoda.
Michal: Presne, to je pravda. Aj školské projekty sú teraz také rýchle, že naozaj nie je čas ísť do hĺbky. Pri kratších kódoch to ešte ide, ale pri rozsiahlejších projektoch na to jednoducho nie je čas.
Tomáš: Celkovo máme na škole menej dievčat. U nás bolo v prvom ročníku štyridsať chlapcov a len desať dievčat. Programovanie si ďalej vybralo len jedno dievča a asi dvadsať chlapcov. Všetky ostatné sa rozhodli ísť smerom k biznisu.
Michal: Myslím, že to asi súvisí s tým, aké má spoločnosť nastavenie. Dievčatá nie sú až tak vystavené technickým a mechanickým veciam. Stále prevláda stereotypné vnímanie, že IT je skôr „chlapská“ záležitosť.
Tomášovi a Michalovi držíme palce v ich štúdiu a rozhodnutiach, akým smerom sa vyberú po ukončení strednej školy.
